Slnečný deň s priateľmi

Nad otázkou, čo bolo skôr, či vajce alebo sliepka už dumal určite nejeden z nás. Ani s našimi deťmi sa nám to ešte nepodarilo rozlúsknuť. A tak je to aj s nami. Neviem čo bolo skôr, či nápad, túžba robiť niečo iné, spojenie inžiniera s umelkyňou, naozaj si to už nepamätám…

Ale určite si pamätám na najkrajšie obdobie môjho života, keď som bol dieťa a naši má každé prázdniny dávali na jeden mesiac k mojej milovanej babičke Aničke do Bziniec pod Javorinou, časť Vrzávka. Strávil som tam nádherné chvíle a naozaj sa na ten čas stala mojou druhou mamkou. Ona nás vláčila po horách, susedoch a trhoch. Ona nás nejakým zvláštnym spôsobom zapojila do prác okolo domu bez toho aby nás do toho musela naháňať a stalo sa to, že som sa zrazu prichytil ako celý deň hrabem seno, zbieram plody, kosím trávu, kŕmim zajace a strašne sa pri tom zabávam.

Moja milovaná babička vo mne zasiala na celý život túžbu po prírode, lásku k prírode a naštartovala vo mne proces, ktorý dlho spal, ale k životu ho prebudila moja ľubka, ktorá jedného dňa začala doma vyvárať džemy, sirupy, zrazu sa u nás objavili krémy, labela…no proste sa z našej kuchyne stala konzerváreň. A prišli prvé pozitívne reakcie a väčší dopyt a zrazu máme stránku a ja píšem blog (čo som mimochodom ešte nikdy nerobil). Toto je v krátkosti príbeh našej značky. Produkty, ktoré ste mali možnosť ochutnať, nosia v sebe túto emóciu a spomienku na babičku. Keby teraz žila bola by noazaj veľmi šťastná, ale ja viem že to aj tak vidí. Dúfam, že tie čerstvé zelené orechy a čerešne v práčke, rozbité okná a vystrašené zajace, mi už odpustila :)

Vrátim sa späť. Spolu s babičkou žil na Vrzávke aj Jožko. Ako malého ho zobrali z ústavu, aby pomohol pásť ovce a kravy a ostal tam už celý svoj život. Jožko bol vlastne Maco Mlieč, absolútne prírodný človek s obrovským srdcom. Nikdy nezabudnem, keď nás vláčil na káre hore dole grúňmi a tešil sa z toho ako malý chlapec a my spolu s ním. A popritom sme zbierali boriňáky a žampióny. Celý život strávil na Vrzávke a bez neho by to miesto nemalo dušu. Aj on prispel k tomu, že príroda sa pre mňa stala zmyslom života. Ako on, tak aj babička chodila s nami dohory na bylinky, ona ma naučila poznať bylinky, ich účinky a hlavne kedy a kde rastú. A vidíte, teraz ich ponúkame vám. Verím v ich silu a nedám na nich dopustiť. Prečo to všetko vlastne píšem, asi aj preto lebo už 8 rokov sme rodičia, snažíme sa deti vychovávať ako vieme, venujeme sa im koľko sa dá ale jedno viem isto, každému by som doprial mať takú babičku akú sme mali my. Čo ale nikdy nepodcením, je vzťah našich detí k prírode. Venujem každú kvapku svojej energie, aby som mnou trávili čo najviac času v prírode, učím ich poznávať rastliny a živočíchy, vysvetľujem im prírodné zákony, ťahám ich po horách, ukazujem a učím ich názvy kopcov okolo seba, učím ich k zodpovednosti k prírode…proste sa snažím aby z nich vyrástli ľudia, ktorí si ctia a chránia prírodu. A o to by som chcel poprosiť aj vás…spomeňte si čo ste robili ako deti vy a doprajte tieto zážitky aj svojím ratolestiam. Určite sa vám to vráti. A teraz mám pocit, že kačka nie je kačka a že vajco je vlastne jablko… netuším :)